Hudobnici.sk - Tvoj svet hudby
Dnes som rád, že som na Superstar neuspel
Sympatický hudobník Marek Kačmár o košickej kapele ApeCash a hudbe všeobecne...
Na slovenskej hudobnej scéne pôsobí mnoho kapiel. Niektoré sú populárne, obdivované, milované... Čo je na jednej strane príjemné, tienistou stránkou veci je však fakt, že ľudia (fanúšikovia aj nefanúšikovia) o jednotlivých členoch takýchto kapiel vďaka médiám nezriedka vedia viac ako ich členovia sami. Niektoré kapely však popularitu nepotrebujú a hrajú predovšetkým pre dobrý pocit a relax. Medzi takéto kapely sa zaraďuje aj košická skupina ApeCash, ktorej lídrom je sympatický spevák a gitarista pochádzajúci z malebnej dedniky pri Sečovciach - Marek Kačmár. Pre hudobnici.sk porozprával nielen o nej...
- Kedy a prečo si začal s hudbou? Čo ťa motivovalo?
- Môj brat Matúš je muzikant, od tretieho ročníka základnej školy chodil na hudobnú. Ja som v tom čase k hudbe ešte síce neinklinoval, to sa však zmenilo, keď mal Matúš hrať v našej dedine koncert s kapelou z hudobnej školy. Jej členovia si všetky nástroje nechali u nás doma a vtedy som prvýkrát siahol na gitaru. Bolo to medzi ôsmym a prvým ročníkom na strednej škole a hneď som chcel vlastnú gitaru, no nemal som si ju za čo zadovážiť. Môj otec z času na čas opravoval muzikantom v okolí ich zosilňovače a jeden z jeho „klientov“, rómsky gitarista menom „Chav čar“ z Trebišovskej kapely „Gipsy jak oheň“, sľúbil, že za opravu mi donesie nejakú nepotrebnú gitaru. Doniesol mi teda starú polámanú španielku a dve staré poničené elektrické gitary, rozobrané na kúsky. Vybral som sa za jedným učiteľom z hudobnej a tam som zistil, ako gitara funguje, čo je kobylka a ako má byť ďaleko od nultého pražca a podobne. Najprv som nejako dal do poriadku akustickú gitaru, kúpil som si struny, naladil ju a učil som sa hrať. Potom som opravil aj obe elektrické a jednu z nich mám dodnes.
- Hral si len tak pre seba?
- Spočiatku áno. Nasledujúce leto sa nám podarilo zohnať starú súpravu bicích a v garáži u nás na dedine sme si spravili menšiu skúšobňu, kde sa v priebehu leta vystriedalo množstvo muzikantov z okolia. Potom mne a bratovi zachutil metal, tak sme sa dostali do kapely, v ktorej sme hrali približne rok, až kým sa kapela nerozpadla. Po menšej pauze som sa dostal k príležitostnému hraniu na zábavách, plesoch ... Iniciátorom bol môj brat Matúš, ktorý si chcel hudbou niečo zarobiť. Kúpil klávesy so sekvencerom, pripravil nejaké podklady, spojil sa s jednou speváčkou z našej dediny a potom som sa k nim pridal aj ja s gitarou. Boli sme vraj dobrí, takže kšefty boli (smiech).
- Ako dlho ste takto hrali?
- Približne rok a pol. Matúš potom dostal ponuku ísť hrať do zahraničia a pri tom ostal dodnes. Momentálne je v Španielsku s repertoárom Bee Gees a ja som sa zase odsťahoval do Košíc.
- Momentálne pôsobíš v kapele ApeCash. Ako vznikla?
- Moja kamarátka Ivka, speváčka, zháňala nejakých muzikantov, pretože chcela nahrať pár svojich skladieb. Oslovila ma a potom ešte ukecala dvoch chalanov – Daniela Babika a Petra Suchanského, ktorých som dovtedy nepoznal. Piesne, ktoré sme s Ivkou cvičili, nám veľmi „nerezali“, no pomedzi to sme si vždy zahrali niečo „naše“ a zistili sme, že to „naše“ nám celkom ide, a tak sme ostali spolu.
- Z čoho pozostáva váš repertoár?
- Hráme pár vlastných vecí, ale momentálne prevažne prevzaté veci, ktorých autormi sú napríklad Sting, Jamiroquai, Justin Timberlake, Robbie Williams, Dave Matthews... Snažíme sa do toho dať čo najviac vlastného a samozrejme nezostať len pri tom, ale vymýšľať aj niečo úplne naše, ale chce to čas, hráme ešte krátko.
- Vlastné veci skladáš ty?
- Máme skladbu, ktorú som zložil sám spolu s textom pred necelými troma rokmi, keď som ešte nemal kapelu. Vtedy to bolo pre mňa celkom zvláštne obdobie, po menšej pauze som sa opäť začal kamarátiť s gitarou a potreboval som zo seba dostať niečo von, tak to šlo akosi automaticky. Máme tiež jednu inštrumentálnu vec, ktorá vznikla nedávno spoločne v skúšobni. Momentálne som dosť zaneprázdnený prácou, verím však, že čoskoro príde zase obdobie, keď zo mňa alebo z nás úplne samovoľne vylezie opäť niečo zmysluplné.
- Aký bol váš prvý koncert? Dopadol podľa očakávania?
- Náš prvý koncert sa uskutočnil 19.1. tohto roku, na moje narodeniny, v študentskom T-clube v Košiciach. Publikum pozostávalo väčšinou z našich známych. Boli milo prekvapení a bavili sa. Nedávno, 23.6, sme si opäť trochu zahrali pred našimi známymi, tentoraz v Cinefile. Začiatky nie sú nikdy ľahké, nejako však začať treba a vieme aspoň, na čom musíme popracovať.
- Aké sú ďalšie plány?
- Hlavne veľa cvičiť a koncom leta skúsime niečo nahrať. Ak sa to podarí, tak možno dáme dohromady nejaký web a možno aj nejaký koncert.
- Momentálne hráte v zostave basa, bicie, gitara. Plánujete kapelu rozšíriť o ďalší nástroj?
- Akurát dnes sme uvažovali, že by sa zišli nejaké tri mladé vokalistky (smiech). Ale nie, vážne. Na spomínanom prvom koncerte hral s nami na klávesoch aj brat Matúš, čo bolo fajn, ak sa teda nájde nejaký šikovný klavirista, ktorý s nami bude chcieť hrať, uvidíme... V žiadnom prípade to však nebudeme znásilňovať.
- Pred rokom si sa zúčastnil castingu Slovensko hľadá Superstar 3. Čo ti táto skúsenosť dala, či ukázala?
- Nemal som veľké očakávania, bol som skôr zvedavý, o čom to bude. Účasť však neľutujem, pretože skúsenosť to bola naozaj zaujímavá. Ľudia vidia len to, čo im televízia zostrihá a odvysiela, ale na pozadí sa toho odohrá strašne veľa. S odstupom času som však rád, že som tam nejako výrazne neuspel. Stačilo, že som zazrel kúsok z jedného zo semifinálových kôl a nevedel som si predstaviť, že by som tam stál tiež. Zistil som však aspoň, v čom sú moje nedostatky a hlavne ma veľmi prekvapilo, koľko máme na Slovensku mladých, nadaných a sebavedomých talentov.
- Mnoho mladých kapiel či spevákov má problém presadiť sa. Čím to podľa teba je?
- Myslím si, že ak je kapela dobrá, keď jej členovia vedia, čo chcú, veria tomu a majú financie, aby investovali do správneho vybavenia, tak to ide. Takisto je potrebné byť originálny, treba prísť na to, ako na to, ak to spočiatku nejde, hrať a venovať tomu čo najviac. Presadiť svoje umenie by však nemalo byť veľkým „umením“, ak tomu umeniu ľudia uveria. My sme sa zatiaľ nesnažili presadiť, ak z nás však vyjde niečo, čo bude hodné zverejnenia, tak to samozrejme zverejníme a budeme tiež riešiť celý ten proces. Ak nie, tak nie.
- Aký je tvoj názor na projekt hudobnici.sk?
- Nápad je to skvelý, bolo by však vhodné zamyslieť sa nad rozšírením obsahu a funkcií. Webové aplikácie v súčasnosti naberajú čoraz viac a viac nových možností, ktoré by mohli pomôcť vylepšiť tento virtuálny priestor pre hudobníkov a taktiež ho aj zatraktívniť pre návštevníkov.
- Ďakujeme za názor a kapele ApeCash želáme veľa úspechov a pohody.
Ďakujem aj ja, budeme sa snažiť:)
Autor: Ivana Cimová
Dátum: 09.07.2008